Nezáleží čo, no s kým je podstatné. Prikotvili sme vesmírnu loď na Zlatú Idku, lesní mužíčkovia už dopracovali, kde iní končia my začíname.
Výšľap na Kojšovskú hoľu (1246 m.n.m.) cez Golgotu (1040 m.n.m.) trvá cca 45 min., durchom cez les nášim tempom, hlad nás poháňal :) Dobehneme na Hoľu, pokocháme sa, svetlo sa hrá s tieňmi, nahodíme svojky, pózy :)
stativové a poďme jesť hop -čip už si máčam statív v horčici od hladu nevidím ni more. Servíre menu: saláme, mana, verdure freshe (preklad na kopci si dávame menu o mäsovej saláme, domácej mane bylinkovej ručne mnou robenej- špenátová, cukinová, redkvičková a cviklová. Urobíme si pohodlie deku rozložíme povysávame, kvietky do vázy vložíme, slniečko nás hreje pohľad chváli hodný a tu!
Zdiaľky revúci šli Romaliánci alebo tiež zvaný Cuprumci, od čučoriedok zafúľaný Gelničania zvedavý dymom vyparfemovaný. Akonáhle zbadali ľudí na Kojšovke tutaj-zaraz sa vydali na výzvedy či iné védy, dobre teda prehodíme pár zdvorilostných slov s cudzou rasou :) bez urážky, mne je jedno kto je akej farby, ak je distingovaný. Vidieť, že úmysel iný z ich strany, no poznáme móresy. Ďalej sa nezaoberám, vieme ako sa máme zachovať a iné :))
Pojedli, dobro pojedli a ide sa fotiť západ, rozložím techniku a tu Observatórium v ceste, stromčeky premiestnim sa, nájdem lepšie to miesto čakám na vhodnejší záber, no pondelkový režim...čo budem rozprávať. Veronika s pokojom driemajúcej francúzskej povahy, aha tam sú Tatry. Ja otočený úplne iným smerom čakám kým sa mi Tatry ukážu, statív na rameno utekám chytiť posledné slnečné lúče , nahodím pozíciu Kárči v ceste stojí,
večerná pohodička na Kojšovke ani dom sa nechce :) Opojený večernou krásou lesa a tu, lesný pánko sprevádzal naše kroky zvedavo celou cestou viedol nás, až nám husacina vyskočila, niekedy spokojní občas nie, tí lesní duchovia si srandy radi robia.