práve dnes nikam nechcem liezť. Nahodili sme raňajky do dutiny, kávu a desiatu do batôžka, osedlali tátoša, vyrazili na Prešov, cestou zobrali kamoša a v Prešove polovičku z kamoša :) zo psom, cesta zaujímavá tri psy, štyri osoby v Džoškovi. Prechádzame kľukatou cestou od Kokošoviec cez Zlatú baňu, ktorá pluh a posyp nevidela, už za Kokošovcami mohli korčule rozdávať, možno ni nevie čo to je, cesta stvorená pre fajnšmekerky džazykov. Pozorujem úpenlivo neupravené úseky a vidím, že cestou späť z kopca bude komédia dell arte. Neprivolal som to, štastie praje pripraveným v nízkej rýchlosti šmyklo na džaziku do protismeru a tu hop tri autá aby málo nebolo oproti, Džoško predviedol v rytme samby trochu doľava riťou zavrtel a hneď doprava, olá, hop čip a ideme za potlesku vo svojej stope :) Na chviľku som odbehol od písania, uvariť delikatesnu francúzsku cibuľačku s nasucho opečenou hriankou a strúhaným syrom, magnifico :) Ratrakujeme na samý kopec parkovací Zlatej bane a ta je vstup do Temného lesa (666 m.n.m.) Vylezieme, prezujeme si trekovú obuv na brodenie, pozerám, že tu je bežkárov ako hadov, najvyšší čas sa naučiť bežkovať. Otec mal taký pokus naučiť ma lyžovať, osemročnému mi kúpil bežky sťa univerzálne lyže, vyviezol na Skalnaté pleso a povedal, no a choď :)srandista, štyri hodiny som sa váľal v snehu, keďže tie palice sa neustále pri brzdení krížili a ja som nacvičoval v konečnom dôsledku akrobatické kreácie. Prešlo ma to raz a navždy, nikdy som nemal vzťah ku zimným športom, radšej si idem zabikovať po snehu to je väčšia sranda, no teraz je ten správny čas kúpiť si bežkovú zostavu a ísť na to.
moje PC sa rozhodlo formátovať disky a nezálohované fotografie zo Šimonky, neni sú, vec myslel, že ich mám zálohované, ne-ne, dych berúce zábery slnečných lúčou tancujúcich v zahmlenom lese, karamba!! Ostali natrvalo vryté v mojej hlave, hoc si poviem neva, nabudúce nafotím lepšie ten pocit pozná, kto prišiel o niečo jedinečné, iba toť sa dochovali, ktoré som preposlal známemu, lepšie než konárikom (Päťom) do oka. Brodíme sa, krásnou prírodou, že hej.
po hodinke brodenia prichádzame na najvyšší bod Slanských vrchov Šimonku (1092 m.n.m.) svojou krásou nám pripravila pohľad hodný Bohov.
výlet jedna parádička, ako sa mi nechcelo tak dobre bolo, odporúčam každému, ja sa ta vrátim ešte mnohokrát aby mi okolie zapózovalo.